Veža pod Skokom: Tenkrát poprvé M5

Mlynická dolina mi učarovala ešte v časoch, keď som bol malý chlapec, kakavko som píjal a líhal som si za pec. Bola a je to pre mňa jedna z tých dolín, ktorá vo vás nevzbudzuje majestátnosť a strach, ale práve naopak pôsobí vrúcne a príjemne. Niekedy dávno ju naši prastarí dedovia pomenovali Mlynická, vďaka potoku Mlynica, na ktorom pradávno stáli 2 štrbské mlyny.

Povesť rozpráva:Jedného chladného upršaného dňa, keď by ste ani psa von nevyhnali, vydal sa statný mládenec na poľovačku na kamzíkov niekde pod Štrbský štít. Dievčina svojho mládenca čakala celú noc a celý deň. Vonku začala zúriť fujavica a vedela, že je zle. Rozhodla sa ho ísť hľadať. Ako tak kráčala po Mlynickej doline, vietor ju strhával k zemi, dážď a sneh jej bičoval tvár. Volala, kričala na milého, ale ten sa neozýval. Keď vyšla vyššie do Mlynickej doliny vyčerpaná od fujavice a žiaľu, pošmykla sa a spadla zo strmých skál. Mládenca a dievčinu už nikto nikdy nenašiel. Povráva sa, že keď sa započúvate niekde pri vodopáde Skok, budete počuť vzlykanie a kvílenie. Ba dokonca v noci pri splne Mesiaca môžte uvidieť 2 bytosti ako blúdia po doline hľadajúc jedna druhú….

Pred pár týždňami som dostal bláznivý nápad zrealizovať v Tatrách prvovýstup s mojou Veronikou. Upršaný piatok sme strávili presunom Blava – Štrba a po ubytovaní v Lieskovci sme ešte išli obzrieť miestnu kolibku. Vonku zúrila víchrica a obával som sa, že SHMÚ a YRNO sa opäť sekli a bude aj v nedeľu obludárium! Našťastie sa im predpoveď podarila a ráno sa budíme do celkom pekného dňa. Pod stenu prichádzame až okolo 12tej, veď času dosť. Nástup po nočnej fujavici je zaujímavý. Chvíľku sa človek brodí po pás a následne si dupká po tvrdom firne. Juch! Sme pod stenou a vysnívaná línia vyzerá oveľa lepšie ako z fotky. Troška čajíku a púšťam sa do 1.dĺžky.

Krásny pocit, keď človek ide do neznámeho. Stena je po fujavici biela ako niekde v Škótsku. Po strmých snehoch sa púšťam do traverzu po zasnežených platničkách, ktoré ma dostávajú do pekného vhĺbenia. Dá sa pekne odistiť. Leziem po prirodzenej línii, ktorá ma vypľúva pod jemný previštek, kde dávam 2 istenia. Vysoko sa načahujem, aby som založil ešte tutového frienda. Wow aká parádna platnička nado mnou! Ty vole, veď to má len 5 metrov, to musím napohodu prekaliť. Po čistení zisťujem, že to také easy nebude, nohy na predné hroty a cepíny do špárok na pár cm. Krásny mixík! Parádne kroky! S vidinou štandu sa púšťam do platničky a po pomalých precíznych tempách, zakladaniach zbraní na páku do špárok a nôh na lištičky sadám na striešku ako na koňa! Dávam 2 tutové friendy a kričím na Veronku: Zrúúúúúúúúúúúúúúúš! Veronka lezie za mnou, má trošku problém povyberať po mne vklínence a už je pod kľúčom. Hovorím jej softvér a pekne dolieza ku mne na koňa. Ja už mám celú mokrú riť, tak teraz je rada na tebe Veronka. Užiješ si! :D

Opúšťam štand a čaká ma celkom poctivá morálová M4+ka. Po celkom peknom boji, kedy si nechcem pustiť onsajt a hlavne nechcem naložiť do čoku a slučky o bonsaj :) sa konečne dostávam na vrcholové plató a robím tutový štand o kosovku. Veronka má už isto celú premrznutú riťku! Počas lezenia sa za nami odohráva parádne divadlo, kedy sa postupne samovoľne púšťajú lavínky zo svahov Soliska a vedľa vodopádu Skok. Dolez ešte umocňujú obrovské mraky, ktoré sa valia zo Štrbského plesa a doliezame za hmly. Tie naše hory sú fakt parádne! Pamätajte: Aj v malých stenách sa dá zažiť veľké dobrodružstvo!

 

Veža pod Skokom S stena

Tenkrát poprvé M5, 80m, Šuraba – Vlčeková, 2h, 20.02.2016

1.dĺžka M5 40m – (nechali sme tutového vklínenca 5m pod platničkou), kľúč je uklonená platnička, ktorá potrápi. Dá sa pekne odistiť. Štand na koni, tutová špára na friendoch malej a strednej veľkosti (viď Veroniku na foto)

2.dĺžka M4+ 40m – traverzík 3m vľavo a už len priamo hore po celkom výživných prahoch s horšou možnosťou istenia. Štand na vrcholovom plató o tutovú kosovku.

A prečo ten názov? Veronika píše:

Nainfikovaná dokumentárnymi filmami z hôr celú cestu k Veži Vladkovi hučím za chrbtom: „This is gonna be FIRST ASCENT, fella!“ :D Spočiatku zmiešané pocity, ktoré som mala ešte pár minút pred nástupom (predsa len – prvovýstup, ešte k tomu v zime…) sa zrazu vytratili. Stojíme pod stenou kukám na prirodzenú líniu, ktorú Vladko vybral. Tá časť ktorú vidím vyzerá ok, ale aké to bude ďalej? Napriek tej neutíchajúcej otázke som mala dobrý pocit a už som nás videla ako stojíme na vrcholku a potriasame si rukami. Po dvoch dĺžkach a jednej ťažkej pasáži v každej z nich doliezam na štand a široko sa usmievam. :) Je to tam! Po prvýkrát prvovýstup – náš spoločný! Keď ma Vladko požiadal, aby som vymyslela názov pre túto cestu, nevedela som sa odpútať od myšlienky, že by jeho súčasťou mal byť ten prívlastok – prvý…A tak, už v teple domova beriem zošit a pero a píšem:
„Milý denníček! Tenkrát (to bylo) po prvé…“

2 thoughts on “Veža pod Skokom: Tenkrát poprvé M5

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s